Digitálna transformácia sa dnes už stáva sprofanovaným pojmom. V každej firme sa o nej hovorí, každý si pod ňou obvykle predstavuje niečo iné a očakávania sú tiež rôznorodé.
V minulej časti našej série o najčastejších prekážkach pri digitálnej transformácii sme spomenuli to ako dôležité je mať vo firme digitálneho lídra, pripravenú stratégiu digitálnej transformácie a hlavne nemať obavy zo zlyhania. Dnes si povieme prečo je dôležité mať vlastný digitálny tím, prečo nepodceniť prípravu a na záver vysvetlíme prečo je dosiahnutie rýchlych výsledkov dobrý nápad.
4. Absencia digitálneho teamu
Kto by mal byť iniciátorom zmien? Majú prichádzať požiadavky z biznisu alebo inšpirácie z IT oddelenia? Veľmi často sa stretávame s tým, že na IT oddelení sa ozýva „Veď nám povedzte čo chcete a my Vám to spravíme,“ a naopak na biznise zaznieva napríklad: „A prečo ste nám nepovedali, že sa toto dá zautomatizovať a nemusím to robiť ručne?“
Rozdiel týchto dvoch svetov tu bude vždy. Ľudia z biznisu sú len veľmi zriedka schopní zadefinovať požiadavky presne tak, ako to očakáva IT špecialista. A naopak, odborník na IT nie je obvykle schopný vidieť problematiku presne takými očami, ako sa na ňu pozerá človek z biznisu.
Firmy, ktoré sú v digitálnej transformácii úspešné, disponujú obvykle tzv. Digitálnymi tímami, ktoré majú pôsobnosť naprieč celou spoločnosťou a tvoria akýsi most medzi technickým svetom a biznisom. Ich súčasťou musia byť inovatívni ľudia, ktorí sa neboja nových vecí a predovšetkým analytici, ktorí sú schopní zadefinovať požiadavky biznisu tak, aby pri realizácii nedochádzalo k nedorozumeniam.
5. Nedostatočná príprava
V praxi sa stretávame bohužiaľ až príliš často s tým, že spoločnosti zanedbávajú dôležitosť samotnej prípravy na projekt. Zvlášť pri digitálnej transformácii je potrebné si uvedomiť, že pozostáva zo série samostatných projektov, z ktorých každý má svoj cieľ, harmonogram, náklady a predovšetkým business case. Bez vhodnej prípravy sú potom zlyhania veľmi časté a chuť pokračovať klesá.
Dobrá analýza by nám mala vytvoriť plán realizácie, ktorý budeme schopní postupne napĺňať. Mala by obsahovať konkrétne návrhy riešení tak, aby tieto mohli byť použité ako funkčné špecifikácie či už pre interný realizačný tím, alebo pre externého dodávateľa. Zároveň by mala obsahovať návrhy postupnosti jednotlivých čiastkových projektov tak, aby sa benefity prejavili čo najskôr a podporila sa tak adopcia realizovaných zmien naprieč spoločnosťou.
Výsledky dobrej analýzy by mali byť nezávislé, avšak zároveň by mali vychádzať z reálnych možností na trhu. Je zároveň veľmi dôležité vziať do úvahy, že technológie napredujú dnes veľmi rýchlo a možnosti, ktoré sú dnes, môžu byť o nejaký čas už na inej úrovni. Dobrá analýza by mala toto zahŕňať – mal by to byť živý dokument, ktorý bude popisovať „high level“ komplexný pohľad na celkový cieľa detailnejšie popisovať najbližšie realizovateľné kroky.
6. Nevhodný výber „Low hanging fruits“
S témou dobrej prípravy súvisí aj postup, aký dnes používajú tí najúspešnejší. Dosiahnutie rýchlych výsledkov býva veľmi prospešné a vie to povzbudiť ďalšie smerovanie v digitálnej transformácii. Benefity takéhoto prístupu sa však dostavujú len za tej podmienky, ak tieto jednoduché prvé kroky vedú ku celkovému cieľu. Opäť sa vrátim ku príkladu digitalizácie papierovej dokumentácie. Nevhodným spôsobom je napríklad investícia do finančne náročného riešenia digitalizácie ručne vypĺňaných dokumentov, keď naším celkovým cieľom je digitalizácia celého procesu, kedy dokument vôbec nebude vznikať. V takomto prípade pri úspešnom napredovaní vyjdú takéto investície viac či menej navnivoč.
Zaujal Vás článok o najčastejších prekážkach? Prečítajte si ostatné diely prvý a tretí.
