Slovensko na poli informačných technológií dlhodobo zápasí s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov. Len spoločnosť Profesia zaznamenala v prvom polroku tohto roka vyše 17 200 pracovných ponúk z IT sektora, pričom na inzeráty z tejto oblasti reaguje podstatne menej ľudí ako pri iných profesiách. Špičkoví IT špecialisti totiž tvoria v súčasnosti len niečo vyše 4 % z celkovej pracovnej sily firiem, hoci slovenský trh by v oblasti IT dokázal zamestnať tisíce ďalších ľudí. Keďže však existujú low-code a no-code platformy, pri ktorých nie je nevyhnutné zamestnávať softvérových inžinierov či programátorov, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily by podľa spoločnosti Enehano dokázala vyriešiť úprava vysokoškolských syláb. Firmám by podľa odborníkov z Enehano pomohlo, ak by študenti ekonomických či biznisových odborov získali základné zručnosti aj z oblasti informatiky a naopak, ak by budúci informatici boli vyškolení aj v oblasti manažmentu a biznisu s cieľom vyvíjať pre firmy užívateľsky nenáročné a customizovateľné systémy.
Pomohla by úprava vysokoškolských osnov
Zavádzanie digitálnych riešení a digitálna transformácia je vo svete aj na Slovensku prioritou a splniť ciele možno len s dostatkom kvalifikovaných odborníkov. V Európe v súčasnosti chýba približne milión IT zamestnancov, pričom tomuto problému čelí aj Slovensko, kde sa hovorí o 15 tisícoch chýbajúcich odborníkov. Dôkazom toho sú aj údaje zo spoločnosti Profesia. Tá v prvom polroku tohto roka zaznamenala 17 226 pracovných ponúk z IT sektora, pričom je primerané, ak na jednu pracovnú ponuku reaguje aspoň 10 záujemcov. IT sektor podľa najväčšieho pracovného portálu tieto čísla v prípade mnohých pozícií nedosahuje a mediánová hodnota v tejto oblasti je tento rok 4. Podľa spoločnosti Enehano je riešenie aj v úprave vysokoškolských syláb. Ak by totiž absolventi napríklad ekonomických či manažérskych odborov získali počas štúdia aj základné zručnosti v IT oblasti, dokázali by niektoré IT pozície suplovať a digitálnu transformáciu by nebrzdil nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Ak chce firma digitalizovať a čelí nedostatku IT špecialistov, vyvinuté boli tzv. low-code a no-code platformy. Tie sprístupňujú programovanie širšiemu okruhu používateľov než sú len IT profesionáli a dávajú firmám nádej, že sa ľahšie vyrovnajú s rastúcim tlakom na digitalizáciu procesov. Na to, aby vedeli ľudia programovať, stačí im ovládať nejaký základný rámec a priestor na to im môže poskytnúť práve vysoká škola. Človek si vďaka low-code a no-code platformám dokáže bez toho, aby roky študoval nejaké programovacie jazyky, vytvoriť vlastné riešenie, ktoré mu uľahčí prácu a zjednoduší tak fungovanie firmy. Analytici z Gartneru predikujú, že do roku 2025 bude 70 percent nových enterprise aplikácií využívať low-code či no-code technológie. Medzi tie najznámejšie patria napríklad Microsoft Power Apps alebo Salesforce Platform. / Eduard Gers, Chief Sales Officer SK, Enehano
Podotýka však, že low-code a no-code platformy aj napriek svojej efektivite zostávajú stále len doplnkom vo svete podnikania a prácu programátorov či softvérových inžinierov firmy týmto plne nenahradia.
.jpg)
Rozšíriť pole pôsobnosti si musia aj IT špecialisti
Hoci softvéry postavené na používaní šablón a platforiem bez potreby kódovania dokážu firmám vyriešiť základný problém, dostupnosť skúsených programátorov a inžinierov, ktorí budú vyvíjať pokrokové riešenia, je nevyhnutná. Obzvlášť keď IT špecialisti tvoria na Slovensku len 4 % celkovej pracovnej sily. Informatiku v nejakej jej forme možno u nás študovať na 34 fakultách*, pričom veľký počet študentov si vyberá radšej školy v zahraničí. Tam si neraz nájdu aj uplatnenie a Slovensko tak aj v tejto oblasti musí čeliť odlevu mozgov. Na druhej strane tí, ktorí sa rozhodnú študovať doma, neraz doplácajú na to, že školy stále nedokážu promptne reagovať na aktuálne trendy a potreby praxe. Rozšíriť vysokoškolské osnovy by tak podľa spoločnosti Enehano bolo potrebné aj v IT oblasti a viac previazať informatiku s manažmentom.
Školy by mali aj budúcich IT odborníkov lepšie pripraviť na prax. A prihliadnuc na ich ďalšie uplatnenie im dať napríklad základy obchodu, podnikania či manažmentu, ktorý je s IT úzko prepojený a previazaný. Aby programátori alebo softvéroví inžinieri len striktne nečakali na zadanie, ktoré dostanú, ale rozumeli aj biznisovej problematike a dokázali v rámci IT riešení zvoliť alebo navrhnúť vhodné prostriedky, prípadne vyvinúť užívateľsky nenáročné a customizovateľné systémy.
Po IT zamestnancoch, ktorí okrem profesionálnych zručností dokážu uvažovať aj „biznisovo“, bude totiž podľa spoločnosti Enehano na pracovnom trhu už čoskoro obrovský dopyt. „Trh sa bleskovo mení a IT technológie jeho napredovanie podporujú. Dnes už nestačí, aby sa ľudia vzdelávali len v klasickom IT, ale vyžaduje sa, aby sa venovali aj takzvanému doménovému IT. Vďaka nemu budú vedieť riešiť problémy v kontexte, mať biznisový potenciál a u zákazníkov tak aj vyššiu cenu,“ uzatvára Gers.
* https://www.vysokeskoly.sk/v/technika-a-informatika/informatika/#results
Zdroj: aktuality.sk, trend.sk, humanisti.sk, rewind.sk, touchit.sk
